Žijeme v záľahe emócií

zdroj: pixabay.com

Na jednej strane pri emotívnych príbehoch ide o stratégiu, ako čo najviac zaujať poslucháča, pritiahnuť adresáta určitého posolstva. Najoceňovanejší novinári sú tí, ktorí ilustrujú informácie príbehmi. Niekedy si príbehy dokonca „vymýšľajú“. Také prípady sa odhalili i v renomovaných denníkoch. Nielenže sa pravda tým spochybňuje, ale aj lož „prikrášľuje“. Raz vyvolané emócie totiž ťažko možno vymazať z pamäti ľudí, hoci sa skutočnosť ukáže celkom iná. Pocity a celkové dojmy nás ovládajú, hoci by sme si to neželali. Ostávajú v podvedomí a ak sa im aj vedome bránime, pretrvávajú v stave pochybovania.

Zaiste, príbehy a svedectvá sú mocnou zbraňou ovplyvňovania mienky. V pozitívnom

i negatívnom zmysle. Výchova a formovanie charakteru mladých ľudí sa nezaobíde bez príkladov životných príbehov uznávaných osobností. Aj veriaci ľudia majú vzory svätých, oblasť poznania má svojich mudrcov, história svojich priekopníkov, kultúra svoje umelecké

celebrity. Princíp vzorov, idolov, vodcov s ich životopismi funguje od začiatku existencie ľudstva. Niekedy sa história píše doslova cez osudy jednotlivcov – jej pokrok, ale aj úpadok a zvrat. Žiaľ, tento obraz nie vždy je objektívny, keďže príbehy bežných ľudí a skupín sú „nemé“.

Doba emotivizmu má svoje veľké riziká. Otvára sa možnosti zneužitia a manipulácie.

Pri skutočnosti podanej cez subjektívne príbehy hrozí, že na jej základe si vytvoríme univerzálny pohľad na veci. Hoci to vieme, city sú niečím, čomu sa nedá zabrániť. Súčasný prehnaný emotivizmus sa neobjavil z čista jasna. Je reakciou na predošlý extrémny racionalizmus, ktorý zatlačil skúsenostné a zmyslové vnímanie do úzadia a prejavoval sa

vo forme absurdnej špekulatívnosti, keď pravda sa doslova odtrhávala od života a mala svoj vlastný život v myšlienkových štruktúrach. Emotivizmus i prílišný racionalizmus - obe krajnosti deformujú ľudské poznanie. Dnes sa pohybujeme v extrémne emotívnom prostredí, keď rozumové argumenty nielenže nepresvedčia, ale nie sú ani vyhľadávaným spôsobom skúmania. Aspoň do veľkej miery. Verím, že aj táto etapa sa pominie.

» Mária Raučinová, Fórum života