Čas vulgárny

V liturgickom zmysle to bol kedysi predvianočný čas, advent, termínovo sa začínajúci štyri nedele pred sviatkom narodenia. V občianskom vnímaní sa často začínal už „dušičkovým obdobím“. Teda takmer o mesiac skôr, a to najmä v prostredí, kde sa ctili určité mravné princípy a zásady.

Ruský spisovateľ Vladimir Ivanovič Dahl (1801 – 1872) pridal k prvotnému významu slova vulgárnosť (oplzlosť či chlípna hrubosť) aj neslušnosť, priemernosť či triviálnosť. Dnešní zástancovia akejsi priam povinnej novosti považujú za vulgárnosť všetko, čo sa odlišuje od

ich svetonázoru a od ich konceptov „svetlej novej budúcnosti“.

Vulgarita vo verejnom priestore sa stáva synonymom pre „smutnosť“, únavu či stereotyp. Vulgárnosť je plytkosť, nízkosť, zámerná povrchnosť. Alebo – obmedzenosť. Áno, aj obmedzenosť, vedomostné prázdno, aj to je vulgárne. Neschopnosť používať vlastný rozum a jeho degradácia iba na preberanie a ďalšie hlásanie vulgárností iných, aj to je vulgárnosť.

Vulgárnosť je na prvý pohľad poznateľná použitím obscénneho jazyka, ktorý uráža česť a dôstojnosť iných ľudí. Jej rozšírené používanie nepriaznivo ovplyvňuje vývoj osobnosti ako jednotlivca, znižuje slovnú zásobu a obmedzuje ju.

Vulgárnosť v spoločnosti sa prejavuje predovšetkým v správaní mnohých verejných činiteľov, politikov, ale aj takzvaných hviezd divadla, filmu a hudobného či módneho priemyslu. Takzvané „čierne PR (vzťahy s verejnosťou)“ sú teraz v móde, vďaka čomu mnohí z uvedených celkom úspešne zvyšujú vlastnú „hodnotu“. Ak si rozoberieme škandály tejto

doby, ich príčinu určite nájdeme buď v deviantnom správaní, alebo vo vášni pre alkohol a drogy či v obľube porušovať zákon. Ešte aj humor je natoľko vulgárny, že navodzuje povinnosť smiať sa aj na tom, čo je v slušnej spoločnosti smutné.

Nestojí preto aspoň za úvahu porozmýšľať o čase stíšenia, takom čase, ako ho poznali generácie našich starých rodičov?

zdroj:pixabay.com

» Ivan BROŽÍK / šéfredaktor