Úspornosť nie je iba fráza

Postaviť dom, ktorý nás počas jeho užívania finančne nezruinuje, je možné. S ohľadom na životné prostredie aj nevyhnutné.

Energetická úspornosť domu sa posudzuje za pevne stanovených podmienok. Ide o údaj, ktorý hovorí, aké množstvo energie spotrebuje dom pre vykurovanie za jeden rok ak platí, že teplota úžitkového priestoru bude udržiavaná na 20 °C a ročný priebeh teplôt zodpovedá dlhodobému priemeru.

Aby bolo možné porovnávať energetickú úspornosť rôzne veľkých stavieb, vyjadruje sa energetická spotreba v kilowatthodinách (kWh) alebo megajouloch (MJ) na jeden m2 úžitkovej plochy domu za jeden rok. Spotreba energie na vykurovanie = úžitková plocha domu x energetická spotreba (kWh/(m2.rok), resp. v MJ/(m2.rok)). Podľa toho, aká veľká je ročná energetická spotreba domu sa u nás domy rozdeľujú na stavby z klasických materiálov, energeticky úsporné domy, nízko energetické, pasívne, nulové a energeticky plusové domy.

Základom dobrej stavby je vhodný konštrukčný systém, ktorý musí spĺňať nároky na statiku, priestorovú tuhosť a stavebnú fyziku. Veľmi podstatnou etapou stavby je precízne plánovanie hrúbky tepelných izolácií, materiály a konštrukčný systém, ktoré budú eliminovať tepelné mosty a zabezpečia potrebnú tepelnú ochranu.

Pri nízkoenergetických domoch je hrúbka tepelnej izolácie pomerne veľká. Funkčným riešením je v tomto prípade skriňový nosník, ktorý pri zabezpečení dostatočnej statickej únosnosti a tuhosti vykazuje čo najmenšie tepelné mosty.

Úsporný dom má niekoľko základných znakov:

- nadštandardné tepelné izolácie oproti klasickej výstavbe

- kompaktný tvar bez zbytočných výčnelkov , jednoduché tvary (štvorec, obdlžník)

- presklené plochy, obytné miestnosti sú orientované na juh, technické na sever

- stavba bez tepelných mostov

- k vykurovaniu sa využívajú aj tepelné zisky zo slnka

- spotreba tepla na vykurovanie je max 70 kWh/m² za rok , čo je menej ako polovica bežnej stavby.