Zmapovali migračné koridory zvierat

Aby šelmy žijúce v našej krajine prežili, je jednak potrebné chrániť územie na ktorom žijú a rovnako aj cesty, po ktorých sa pohybujú. Kadiaľ vedú migračné cesty veľkých šeliem ale i to, aká je úmrtnosť zvierat na cestách a železniciach vo vybraných územiach, zisťovali experti v projekte TRANSGREEN. Aj vďaka tomu ochranári poznajú posledné miesta, ktoré treba chrániť, aby sme umožnili zvieratám putovať krajinou.

Niektorým migračným koridorom hrozí zastavanie, iné blokujú ploty, alebo ich pretínajú cesty a pri ich prechode zvieratá zomierajú. Medzinárodný projekt TRANSGREEN popisuje migračné koridory vo vybraných chránených územiach v piatich krajinách, pričom na Slovensku sledovali ochranári úmrtnosť živočíchov na cestách a železnici a monitorovali migráciu na severe v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, CHKO Strážovské vrchy a v Národnom parku (NP) Malá Fatra a na juhu v CHKO Cerová Vrchovina, CHKO Vihorlat a v

NP Slovenský kras.

Migračné koridory sú dôležité. Odborníci hovoria, že pre prežitie šeliem ako vlk, rys či medveď nie je dôležité chrániť len izolované územia ako napríklad národné parky, ale i migračné koridory teda zvieracie cesty medzi týmito územiami. „Pri výstavbe na severe

Slovenska sa na ich ochranu veľmi nemyslelo. Projekt TRANSGREEN upozorňuje na posledné koridory, ktoré sa tu zachovali. Ich ochrana je zásadná pre udržanie migrácie a zachovanie genetickej obnovy populácií. Na juhu Slovenska je výstavba rýchlostnej cesty v príprave a je dobré, že vieme, na ktoré migračné koridory treba brať ohľad,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko, teda medzinárodnej mimovládnej organizácie podporujúcej ochranu, výskum a obnovu životného prostredia, ktorá projekt koordinovala a na Slovensku spolupracovala so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Národnou diaľničnou spoločnosťou a urbanistami zo Slovenskej technickej univerzity.

Na severe je migrácia ťažká. „Rozvoj osídlenia vždy prebiehal aj v údolí riek. A ak sa pozrieme na mapu, vidíme, že údolia riek Kysuca a Bystrica sú územia s takmer súvislou zástavbou. Údolím Kysuce od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie aj frekventovaná cesta

I/11, železnica a stavia sa diaľnica. Tieto bariéry výrazne sťažujú priechodnosť krajiny. Posledné ako-tak priechodné koridory, zostali pri obciach Povina, Oščadnica či Svrčinovec, kde má stáť zelený most pre zvieratá. Zastavaná je i Bystrická dolina v smere na Oravu, kde

je kľúčový koridor pri Klubine. Veľmi by sme uvítali, keby nebola ochrana biokoridorov

boj, ale samozrejmosť,“ hovorí Peter Drengubiak z CHKO Kysuce. Cestami a železnicou je obkolesený i NP Malá Fatra. „Na cestách a železniciach v okolí NP Malá Fatra bolo od roku 1997 doposiaľ zabitých 50 medveďov, v roku 2019 je už šesť medveďov. Význam dopravnej mortality naznačuje fakt, že takýto spôsob usmrtenia predstavuje takmer 43 % zo všetkej známej mortality. Kritickými miestami na ceste I/18 sú oblasti medzi Turanmi a Šútovom, Dubná skala, Domašín. Vlaky zabíjajú medvede najčastejšie v k.ú. Nezbudská Lúčka, v blízkosti Strečna. Okrem medveďov evidujeme 6 zrazených rysov a 2 vlkov,“ hovorí riaditeľ Správy NP Malá Fatra Michal Kalaš. Podľa posledných údajov Slovenskej správy ciest za rok 2015 prejde pod Strečnom takmer 27-tisíc áut za 24 hodín. Takéto čísla sú podľa odborníkov pre zvieratá už neprekonateľnou bariérou.

Na juhu pribúda zástavba a ploty. Na juhu Slovenska sú bariérami cesty I/16 zo Zvolena cez Rožňavu do Košíc a I/19 z Košíc do Vyšného Nemeckého. Mnohými úsekmi prejde aj deväťtisíc áut za 24 hodín. A plánuje sa tu rýchlostná cesta. Ako ukazujú výsledky projektu,

bariérami sú i rozširujúca sa zástavba, rozsiahle polia, kde migrujúce zvieratá nenachádzajú úkryty a novým fenoménom sú tiež ploty okolo pozemkov. V NP Slovenský kras bolo identifikovaných 8 koridorov a priechodnosť viacerých ohrozuje práve oplotenie. „V prípade

koridoru pri Krásnohorskom podhradí na nebezpečenstvo zrážky so zvieratami

upozorňuje dopravné značenie „Pozor, zver“. Minulý rok bol koridor sčasti oplotený, čo rieši bezpečnosť, ale nerieši migráciu zvierat. Aj počas dňa je pri tejto novej bariére možné sledovať veľké stáda kopytníkov, ktoré čakajú na možnosť bezpečne prejsť na druhú stranu cesty. Pri biokoridoroch Soroška či Zádiel sú tiež na ceste z bezpečnostných dôvodov zvodidlá, no tie rovnako sťažujú migráciu,“ hovorí Milan Olekšák zo Správy NP Slovenský kras. Csaba Balázs z CHO Cerová vrchovina objasňuje, že región má teraz príležitosť naplánovať celý systém migračných koridorov pre zvieratá v primeranej hustote a tak, aby bol naozaj funkčný, „aby populácia zvierat na jednej ani druhej strane nechátrala, pretože ak hovoríme o poklese biodiverzity, tak rast výstavby je významným faktorom a vyhynutie druhu je v najhorších prípadoch nenávratný proces,“ dodáva Balázs.

Smutná štatistika a potreba ekoduktov

Železničná spoločnosť Slovensko eviduje za uplynulý rok 857 zrážok so zverou. Uvádzajú, že to je o 38 menej ako pred rokom, hoci najazdili o milión vlakokilometrov viac. Pokles pripisujú tomu, že začali používať píšťalky s ultrazvukom. Policajné údaje sú v tomto

podhodnotené, nakoľko evidujú len prípady, kde vznikla väčšia škodová udalosť, je ich 76 v minulom roku, zomreli pri nich dvaja ľudia, deviati utrpeli ťažké zranenie a následky na zdraví si nesie 42 ľudí. Na cestách však reálne zomrie zvierat oveľa viac. Evidované sú zväčša

len zrážky s väčšími zvieratami, pri ktorých vznikla škoda, či už napríklad so šelmami, diviakmi či srnami, prípadne vtákmi či netopiermi. Na cestách však zomrú i tisíce menších zvierat ako žaby či plazy. Národná diaľničná spoločnosť sa snaží nehodám predchádzať tak, že oplotila všetky diaľnice. Pre zachovanie migrácie je však dôležité, aby ploty viedli zvieratá k ekoduktom, čiže zeleným mostom, podchodom či viaduktom, ktoré pod diaľnicou zachovávajú prírodnú krajinu. Na Slovensku máme pritom len tri ekodukty a to na D1 Mengusovce – Lučivná a Mengusovce – Jánovce a na D2 Moravský Sv. Ján. Plánovaný

je jeden pri Svrčinovci a niekoľko na juhu krajiny. Ešte dôležitejšie je však poznať migračné koridory včas, už pred výstavbou ciest a rozširovaním miest a obcí, a práve na poznanie týchto zvieracích ciest sa chcú ochranári sústrediť v novom projekte ConnectGREEN.

Stranu pripravila Renáta Kopáčová

Migrácia zvierat cez cestu medzi obcami Dubové a Budiš foto autor Mária Apfelová