Volebná účasť mladých

Byť „nad“ či mať „v paži“. Niekoľkými slovami charakterizovaný postoj a prístup veľkej časti mladej generácie k voľbám, k budovaniu zastupiteľskej demokracie u nás. Aj preto je jej stav taký, aký je.

Jedným z významných indikátorov účasti mladých ľudí na „vládnutí“ je ich účasť na rozvíjaní zastupiteľskej demokracie uplatňovaním aktívneho a pasívneho volebného práva. Už viac ako desaťročie iba konštatujeme nedostatočnú pozornosť politológov a sociologického výskumu tejto oblasti politickej participácie mládeže.

Vieme, že najvyššiu účasť na voľbách vykazuje stredoškolská gymnaziálna a vysokoškolská mládež, najnižšiu robotnícka a takmer žiadnu rómska mládež. (Na porovnanie . Ak posudzujeme volebnú účasť podľa etnicity – tradične vysokú má mládež, hlásiaca sa k maďarskej národnostnej menšine.)

Prieskumy priebežne poukazujú na jav, že problematika života mládeže a jej oprávnených potrieb sa vyskytuje iba ako súčasť jednotlivých rezortných štátnych politík. Napríklad v školskej politike sa rozvíja problematika skvalitňovania vzdelávania študentov. V sociálnej politike sa saturuje problematika pomoci mladým rodinám. Mladá generácia sa v programoch politických strán nechápe ako zdroj rozvojových stratégií spoločnosti. Je to skôr skupina spoločnosti, v ktorej ako prvej sa prejavujú spoločenské problémy alebo dokonca sama je hrozbou pre dospelú spoločnosť. Potom sa ale nečudujme, že o takýto

prístup „zrelej“ časti populácie k potrebám, schopnostiam a predstavám mladých ľudí mládež nemá záujem, ignoruje ho.

Do volieb 29. februára roku 2020 zostáva z pohľadu dejín iba zlomok času. Politici a politické strany by teda mali s nejakou zmysluplnou ponukou vo svojich volebných kortešačkách osloviť najmä mladých ľudí, tých, ktorí tu budú žiť oveľa dlhšie, ako stály a tradičný voličský elektoriát.

zdroj: pixabay.com

» red