Smutné Slovensko

„Kam sa podeli kvety? Kde sú muškáty? Okná sú úplne prázdne, v predzáhradkách, kde kedysi kvitli ruže, ľalie, pivonky a iné kvety, sú dnes parkoviská, smutný svet...“

Povedala mi 87 – ročná spolucestujúca na pravom sedadle, keď sme nedávno cestovali dolu Považím. Nie po diaľnici, ale po okresných cestách, cez mestá a dedinky. Nuž, podeli sa. Do slovenskej nemilosti. O kvety sa totiž treba starať a my sme si akosi prirýchlo zvykli na to, že prioritou sme my sami, že sa máme starať v prvom rade o seba, o svoje blaho, o svoj dostatok, o svoj pokoj. Samosprávy vysádzajú okrasné rastliny medzi chodník a cestu, no udržiavajú ich zamestnanci na verejnoprospešné práce. Vlastníci domov, pred ktorými tieto záhony krášlia náš svet, na ne kašlú. Ani ich len nepolejú. Ale tie plechovice z predzáhradok

umývajú, leštia. Aj viackrát za týždeň.

Pred nami je na záver posledného jarného týždňa Deň kvetov. Je určený záhradkárom a milovníkom zelene, ktorí oslavujú život. Nie majetky. Nie statky. Deň kvetov oslavujú milovníci kvetov na celom svete. Každá krajina má svoje typické zvyky a podujatia, ktorými sa teší z príchodu leta. K teplu a ostrému slnku bezpochyby patria tisícky farebných voňavých kvetov i liečivé byliny. 21.6. nás čaká najdlhší deň v roku a tiež aj Deň kvetov. Zázraku prírody, ktorý odjakživa umožňoval nielen život, ale pôsobil radosť a potechu v ľuďoch, ktorých aspoň na chvíľku odpútal od bežných starostí, trápení a problémov. Vráťme kvety do nášho sveta, čoraz temnejšieho a bezfarebnejšieho. Ukradnime pre ne trochu betónu, dlažby, asfaltu, ale aj strácajúcej sa ľudskosti v nás.

zdroj: pixabay.com

» Ivan BROŽÍK / šéfredaktor