O pár dní nás čaká jesenná rovnodennosť. Čo to vlastne znamená?

Tak ako sme sa po zime tešili na jar a leto, tak musíme prijať, že leto ustúpi a prenechá svoje miesto jeseni. V pondelok, dňa 23.9., nastane jesenná rovnodennosť, po ktorej už prichádza astronomická jeseň. Astronomická jeseň – nastáva približne medzi 21. a 23. septembrom. Vtedy dochádza k jesennej rovnodennosti, a trvá až do 21. alebo 22. decembra, kedy je zimný slnovrat.

Čo k slovenskej jeseni kedysi patrilo?

Sledovaním zvierat, rastlín a prírodných úkazov dokázali naši predkovia odhadnúť pre nich najdôležitejšie udalosti. Kedy siať a žať. Vedeli, či bude zima studená, úroda veľká, alebo či bude dostatok vlahy. Okrem pranostík nám po predkoch zostali aj tradície spojené s jesenným zberom úrody. Každý rok sa nezabudli prírode poďakovať za jej štedrosť. Robili to formou dožiniek a vinobraní. Vzdávali hold prírode a svojim predchodcom.

Dožinky

História dožiniek siaha do ďalekej minulosti. V predkresťanských dobách to bola oslava ukončenia žatvy, ktorá mala magickými silami dopomôcť k lepšej úrode v budúcom roku. Dobrá úroda sa vtedy pripisovala nadprirodzeným silám a tie si bolo nevyhnutné dostatočne uctiť. Posledné klasy sa nechali na poli, posledný snop mal byť veľký a ťažký, z najkrajších klasov sa uplietol veniec a zrná sa primiešali do jarného osiva. Neskôr sa dožinky stali len oslavou žatvy a ženci a žnice nosili po ukončení prác dožinkový veniec hospodárovi. Ten ich pohostil a veniec vyvesil na strechu.

Vinobranie

Tak ako dožinky, tak aj vinobranie bolo oslavou ukončenia zberu hrozna. Posledný voz oberači vyzdobili a v slávnostnom sprievode ho odprevadili až k hospodárstvu. Tu pri víne a dobrom jedle oslavovali ukončenie zberu. Postupne sa vo vinárskych oblastiach, prevažne v Malých Karpatoch, rozšírili spoločné vinobrania a dnes už oslavujú všetci, čo sa zaujímajú o kvalitné víno a dobrú zábavu.

Páračky

Určite si spomínate na obrovské perové periny starých mám. Získať takúto perinu ale nebolo vôbec jednoduché. Bolo treba napárať veľa peria. To si gazdiné počas celého roka odkladali a v jesenných a zimných mesiacoch ho potom v skupinách párali. Počas páračiek sa stretli príbuzné aj susedy a spolu sa venovali páraniu. Nikdy si nemohli vziať viac peria ako by zvládli, inak by gazdinej husi v budúcom roku zle rástli. Išlo o spoločenskú udalosť, keď sa ženy a dievčatá stretli a rozprávali sa. Takto sa šírili nie len klebety, ale aj príbehy a tradície.

Priadky

Vlákna bolo potrebné spriasť a samozrejme sa to spojilo so zábavou. Ženy a dievčatá priadli doma, alebo spolu u niektorej z gazdín, pri práci sa rozprávali a spievali. Po pradení sa bavili rôznymi hrami, na ktorých sa zúčastňovali aj mládenci. Po niektorých priadkach dokonca chlapci z dediny prespávali v dome, kde sa priadlo.

Sviatky

S jeseňou sa spájajú aj jesenné sviatky - Sviatok všetkých svätých a Dušičky. Počas oboch dní sa pieklo špeciálne pečivo, ktoré pripomínalo kosti, alebo duše zomrelých. Po tieto dni hospodári plnili lampáše maslom namiesto oleja, čím pomáhali zúboženým dušiam, ktoré si maslom mohli potrieť svoje rany. Hladným dušiam sa zase zišlo jedlo spálené v ohni. Údajne, keď na Dušičky pršalo, kvapky predstavovali slzy nešťastníkov, ktorí si pred smrťou nestihli očistiť svoje duše.

Počas týchto dní sa všetci pravidelne stretávali a venovali sa spoločenskému životu. Ľudia trávili spoločný čas užitočne, ale aj pri zábave.

zdroj: pixabay.com

Každoročné opakovanie tak prispelo k tomu, že ešte aj dnes tieto tradície poznáme.

zdroj: redakcia, internet