Novodobá šikana

O šikanovaní sme si zvykli hovoriť väčšinou v súvislosti so školskými zariadeniami,

s kolektívom či pracoviskom, resp. vieme, že sa vyskytuje aj v domácnosti. Novodobé komunikačné prostriedky, žiaľ, dávajú ešte väčší priestor šikane cez internet či sociálne siete. Sme neraz svedkami až agresívneho obťažovania, sexuálnych útokov, nadávok a diskriminujúceho nenávistného jazyka, tzv. „hate speech“. No nemusí ísť vždy len o tieto výrazne tvrdé formy. Verejný priestor sa postupne zapĺňa aj ľahkými formami šikany. Jednou z nich je zosmiešňovanie. Koho zosmiešnime, nemusíme s ním už diskutovať ani argumentovať. Jednoducho zostane vylúčený z normálneho dialógu. Stane sa terčom,

na ktorom sa už len zabáva.

Samozrejme, humor sa vždy považoval za úspešný spôsob kritiky. A bolo to tak dobre. Najmä v časoch totality nás duchaplný humor a jemné inteligentné narážky na zle fungujúci systém, ktoré sa dali vyčítať medzi riadkami, psychicky doslova držali nad hladinou. No dnes v demokratickej (i keď nedokonalej) spoločnosti sa už nedá hovoriť o neslobode

a teda jedinej dovolenej forme vzbury. Dnes sa zosmiešňovanie stalo denným programom zostreľovania nielen politikov, ale aj celých skupín a spoločností s istým názorom. Ak ide o opakované, pravidelné jednostranné satirické zacieľovanie, možno v skutočnosti hovoriť o šikane.

Šikanovaní sú v súčasnosti predovšetkým ľudia tradičných postojov, pevných a morálnych zásad, paradoxne práve tí, ktorí zastávajú dhodobo historicky platné princípy a nenechajú sa len-tak ovplyvniť najmodernejšími málo overenými trendmi. Dogmatici, konzervy, zadubenci či iné nálepky si vyslúžia, lebo vraj nejdú „s dobou“. Provokáciou sa šikanujúci usilujú vyvolať u verejnosti tento dojem, aby mohli potom ľahko zaútočiť zosmiešňovaním. Obeť sa chytí a už netreba viac vysvetľovať, diskutovať k téme. Podstata témy je takpovediac zhodená zo stola.

Pravda je, že zosmiešňovanie môže byť veľmi účinný spôsob formovania, ale i manipulácie verejnej mienky. Zosobnené zosmiešňovanie sa v poslednom čase stalo takmer metódou volebnej kampane. Spravodajské weby sa predháňajú šťavnatými sarkazmami v grafickej podobe. Bez toho, aby som menovala, posúďte sami, kam až dospela táto šikana.

Samozrejme, sú aj oveľa horšie formy útokov na strany a politikov, nie som ani advokátom ich chýb a prešľapov. Chválim, ak sa v médiách uverejní fundovaná argumentácia a protinázor. Je to znak slobody vyjadrenia. No predsa v mene ochrany života a ľudskej dôstojnosti bránim právo každého na česť. Toho, s kým súhlasím, i toho, s kým nesúhlasím. A pravidelné zacielené ponižovanie, hoci formou zábavy, hraničí s prenasledovaním a zastrašovaním a nahlodáva aj najodolnejšie charaktery.

zdroj: pixabay.com

» Mária Raučinová, Fórum života