Na východe nič nové

Ubúdajú obyvatelia a pribúdajú prázdne domy v dedine. Farmárov okrádajú mafiáni s politickou ochranou. Firma, v ktorej pracovali šičky, sa presúva do lacnejšej krajiny a ženy sú bez práce. Vládni úradníci spísali akčný plán. Občas sa tu ukážu papaláši z Bratislavy, založia nejakú agentúru, nechajú opraviť chodníky. Ľudia na východe sú bezmocní. Mladí sa sťahujú z východu na západ, východ starne a pustne.

Pred voľbami sa na východe fotografujú politici, podobne ako v charitatívnych zariadeniach. Píšu stratégie, veľa rozprávajú a málo robia. Lenže toto je práca pre východniarov. Obnoviť si región, v ktorom žijú. Dať dokopy ľudí dnes sa dá spolupracovať aj na diaľku) a začať vymýšľať biznis modely pre región a ľudí, ktorí v ňom žijú. Žiadne

výjazdné zasadnutia ani predvolebné kortešačky nič nevyriešia. Ani zahraniční „investori,“ ktorí na východe hľadajú lacné pracovné sily.

Bratislava si žije svojim životom – IT- -čkári a startupisti si vystačia aj sami. Keď

sa s nimi bavím, tak zvyšok Slovenska takmer nepoznajú. Veľká časť Slovenska sa označuje za Detroit Európy. Keď som navštívil americký Detroit, predstavoval som si, aký osud čaká krajinu, ktorá na svojom území vyrába automobily pre cudzie firmy a štátni úradníci ničia domácich podnikateľov a farmárov.

Ak sa nezobudíme, tak to, čo sa dnes deje na východe pri ukrajinských hraniciach,

môže byť realita pre celé Slovensko. Vzdelaní mladí ľudia zostanú pracovať v zahraničí a ich zostarnutí rodičia budú bývať v opustených dedinách a na zničených sídliskách. Nemám zázračné plány. Iba viem, že sa musia ľudia dole zaktivizovať a začať podnikať – so svojimi

talentmi a zdrojmi, ktoré nám ešte zostali.

zdroj:pixabay.com

Baťovci vychovali v zaostalom Zlínskom regióne mladých mužov a ženy, s ktorými vybudovali jedno z najmodernejších priemyselných miest v Európe. A vyviezli desiatky takýchto miest do sveta. Tí zhora nám pred voľbami napíšu heslá na plagáty. Možno prídu aj na návštevu, prípadne napíšu nejakú stratégiu. Naše regióny, dediny a mestá si však musíme dať do poriadku sami.

» Ján Košturiak