Mám toľko práce, že nemám čas pracovať
- redakcia
- 13. 11. 2019
- Minut čtení: 2
Rozprávam sa s dvoma pracovníkmi v tej istej firme. Jeden má nadpriemerný výkon a ten druhý mizerný. Ten prvý mi hovorí, že robí na pol plynu a v poslednom zamestnaní sa narobil oveľa viac. Ten druhý sa sťažuje, že má práce vyše hlavy a pod takým tlakom už nedokáže pracovať.
Jeden má pocit, že je na rekreácii a podáva dobré výkony, druhý sa sťažuje na pracovný teror a výsledky nevidieť. Ten prvý má už za sebou ťažké projekty aj životné skúšky, ten druhý, vo veku jeho syna, nedávno skončil školu a začal pracovať.
Kedysi fungovali ľudia tak, že každý dostal pridelenú presnú pracovnú pozíciu s popisom práce a šéfa, ktorý ho kontroloval. Človek bol zamestnaný a mal robiť to, čo mu niekto pripravil alebo prikázal. Dnes sa už ľudia nezaraďujú do presne definovaného „chlievika“, ale dostávajú roly, v ktorých môžu rozvíjať svoj talent a definovať si prácu tak, aby mohli vytvárať čo najväčšiu hodnotu a našli v práci aj uspokojenie.
Aká je realita? Ľudia sú rôzni. Niekto si svoju pozíciu vytvorí sám. Sú to často podnikateľské typy. Stretávam takýchto ľudí v podnikoch aj na univerzitách - nájdu si zaujímavý projekt, partnerov, financie aj zákazníkov, kde sa dajú výsledky otestovať
a využiť. Potom sú takí, ktorým stačí naznačiť a oni pochopia, prípadne sa naučia a urobia, čo treba.
Ale sú aj takí, ktorí potrebujú presne vysvetliť, čo by mali urobiť - a neurobia nič, alebo niečo úplne iné. Stretávam aj ľudí, ktorí majú pocit, že sa veľa narobia a nie sú ocenení. Nazvime ich nedocenení. Je zaujímavé, že tí, čo sa skutočne narobia, tieto pocity nemajú. Nedocenení majú množstvo nápadov, niekedy ich napíšu na farebné lístočky a nalepia na tabuľu. A čakajú, že to „niekto“ urobí.
Problém je v tom, že tí, ktorí pracujú za dvoch a majú výsledky si myslia, že môžu urobiť aj viac. A tí, ktorí majú veľa rečí a neurobia nič, sa tvária, že idú na doraz. Okrem prázdnych
rečí a nerealizovaných plánov za nimi nevidieť nič. Pomôžte tomu, kto bez slova všetko
urobí. Tomu, kto iba rozpráva ako sa narobí, prácu pridajte.

» Ján Košturiak
Comments