Fašiangy, symbol veselosti, zábavy a hodovania

Bujará zábava, plesy plné nádherných rób, sprievody a bláznivé masky, zabíjačkové špeciality či fánky a smažené šišky, to všetko už akosi neodmysliteľne patrí k fašiangom. Nazývame tak obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy.

Fašiangy sú prechodom medzi zimným a jarným obdobím. Počas fašiangov prevláda bujará zábava, organizujú sa svadby a zabíjačky. Najmä posledné tri dni sú vyplnené zábavami, nadmerným pitím alkoholu a jedením.

Svet je počas fašiangov „hore nohami“

Posledný štvrtok pred koncom fašiangov sa v minulosti nazýval aj tučný štvrtok. „Tento deň bol príznačný tým, že sa ženy začali správať neobvykle – boli agresívne voči mužom, popíjali v krčmách, tancovali a spievali na uliciach,“ popisuje etnologička Michaela Škodová. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov sú tradičné fašiangové hry, vrámci ktorých boli predvádzané rôzne magicko – rituálne úkony. „Po dedinách šli v sprievode mladí muži preoblečení v rôznych maskách. Najčastejšie to boli masky: Cigánka, Žobrák, Drotár, Stará žena, Prespanka s deckom, Mladucha a Mladý zať, Kováč, Kominár, Handrár,ale aj maska Medveďa, Kozy, Turoňa a Slameníka, ktoré symbolizovali plodnosť, ale aj smrť. V ruke držali ražeň alebo šabľu – prastaré symboly mužskej sily a plodnosti. Na ražeň im ľudia napichovali slaninu, klobásu, dávali im vajcia a peniaze na spoločné posedenie. Zapichovanie ražňa do povaly symbolizovalo pomyselné spojenie neba so zemou. Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali odmeny, ale aj tancovali tance „na konope“ či „ na ľan“. Ich úlohou bolo zabaviť dedinčanov. Parodovali preto svadobníkov, vysmievali sa z vydajachtivosti, lenivosti, hlúposti, pýchy a spanštelosti a trestali staré dievky napríklad tak, že im priviazali na nohu klát. Jedným slovom si mohli dovoliť počas fašiangov to, čo si inokedy nemohli. Strašili malé deti, naháňali, štípali ženy,

tancovali s nimi, dokonca ich váľali po zemi,“ rozpráva odborníčka.

Pochovávanie basy

Najveselšie obdobie roka však neskôr vystrieda 40 - dňový pôst, ukončia sa všetky zábavy a svet sa vráti opäť na rok do starých koľají. Aj preto sa na poslednej fašiangovej zábave predvádza symbolické pochovávanie basy. „Pochovávanie basy je ľudová hra parodizujúca

skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Jedná sa o výrazné komické stvárnenie. Hlavnými kostýmovanými postavami sú postavy kňaza, rechtora a smútiacich „pozostalých“. Kňaz paroduje obrad rozlúčky, aká býva pri cirkevnom obrade, ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných vynášajú von, pričom priebeh pochovávania basy je nasledovný: oznámenie o ochorení, vyšetrovanie

lekárom, odvoz do nemocnice, oznámenie o smrti, pohrebný sprievod, plač nad hrobom a čítanie testamentu. Texty však nie sú dané, vytvárajú si ich herci sami, väčšinou ide o improvizáciu. Sú často popretkávané humornými príbehmi a vlastnosťami obyvateľov danej dediny. Keď je basa pochovaná, môže začať pôst,“ dodáva Michaela Škodová.

Fašiangové pochúťky

Tradičné fašiangové jedlo bolo mastné a sýte. Zakáľačkové pokrmy sú pre obdobie fašiangov typické, podáva sa držková, restovaná pečienka, tlačenka, jaterničky, ale nezabúda sa v tomto čase ani na milovníkov sladkého jedla. Typickým fašiangovým jedlom sú šišky

vyprážané na masti. Voňavé šišky či fánky isto potešia mnohých maškrtníkov a tak vám prinášame aj recepty na ich prípravu.

Fašiangové šišky

Suroviny: 500 g hladkej múky, 250 až 300 ml mlieka, 40 g práškového cukru, 1 vajce, 3 vaječné žĺtky, 42g droždia, 4 PL oleja, 4 PL rumu, štipka soli

Postup: Z droždia, 100 ml mlieka, lyžičky cukru a trochy múky pripravíme kvások. Prelejeme ho do väčšej misy, pridáme zvyšné mlieko, vajce, 3 žĺtky, cukor a všetko spolu vymiesime. Potom pridáme rum, olej, a po troške prisýpame múku zmiešanú so štipkou soli. Cesto prikryjeme utierkou, položíme ho na teplé miesto a necháme vykysnúť. Potom ho vyklopíme na pomúčenú dosku a necháme chvíľku oddýchnuť. Cesto rozvaľkáme a vykrajujeme z neho pomúčeným pohárikom alebo kovovým kolieskom šišky. Na každé koliesko cesta dáme lyžičku hustého džemu a položíme druhé koliesko. Okraje koliesok prstami pritlačíme a o kúsok menším kolieskom znovu vykrojíme koliesko, čím vznikne plnená šiška. Takto pripravené šišky zakryjeme čistou utierkou a necháme na teplom mieste ešte podkysnúť. V hlbšej panvici rozpálime olej. Šišky musia v oleji plávať. Šišky vypražíme z oboch strán tak, že ich najskôr kladieme do oleja vrchnou stranou, keď sú upečené, otočíme ich a pečieme z druhej strany. Vypražené šišky necháme odkvapkať od prebytočného tuku na papierových obrúskoch a potom posypeme práškovým cukrom.

Fašiangové fánky

Suroviny: 400 g polohrubej múky, 1 KL soli, 4 PL masla, 2 žĺtky, 1 PL kryštálového cukru, 1/2 balíčka prášku do pečiva, 2 PL rumu, 200 ml kyslej smotany, olej, práškový a vanilkový cukor na posypanie

Postup: Preosiatu múku zmiešame so soľou, kryštálovým cukrom a práškom do pečiva. Pridáme nastrúhané maslo, žĺtky, rum, smotanu a vypracujeme vláčne cesto. Zakryjeme utierkou a necháme asi hodinu podkysnúť. Potom cesto preložíme na pomúčenú dosku a rozvaľkáme ho do hrúbky asi 3 mm. Následne radielkom vykrajujeme pásy 2,5 cm široké a 10 cm dlhé, v strede každého urobíme zárez. Fánky vyprážame na rozpálenom oleji do ružova. Oleja má byť toľko, aby v ňom fánky plávali. Vypražené fánky necháme odkvapkať na papierových obrúskoch od prebytočného tuku a ešte horúce obalíme zmesou práškového a vanilkového cukru.

Stranu pripravila RENÁTA KOPÁČOVÁ