Ako byť dnes šťastnejší než včera

Jeden z uznávaných psychológov, odborník na komunikáciu Američan John Powell v jednej so svojich publikácií poodkryl osvedčený recept na šťastie, ktorý si už dávnejšie zaviedol pre seba. Na zrkadlo nad umývadlom si pripevnil lístoček s myšlienkou: „Pozeráš sa do tváre človeka, ktorý je zodpovedný za tvoje šťastie.“ Pravdivosť týchto slov sa mu dennodenne potvrdzovala.

Aj my máme sklon čakať šťastie od vonkajších podmienok. Nielen úspech, ale aj naše sklamanie závisia od okolia - koho stretneme, kto nás odmietne, čo o nás povedia, ako nás ocenia. Či nás druhí nahnevajú, pochvália, či pochopia náš postoj. Čudujeme sa nad obrovskými výkyvmi pocitov šťastia. Jeden deň je pre nás blaženosťou, iný absolútnym

prepadákom. Zaiste si nedovolím hovoriť za všetkých, sú výnimky pevných nezávislých osobností. No aj oni majú svoje obdobia splínu.

Čo nás všetkých spája, a nad čím by sme sa mali zamyslieť, je však túžba po šťastí. Tkvie v každom z nás bez výnimky. Kto by nechcel byť naozaj šťastný? A kto z nás nezažil už konkrétnu pozitívnu skúsenosť šťastia? S okuliarmi šťastia sa nám svet razom premení.

Problémy sú zrazu podnetmi, nepriatelia sa stanú „bratmi, ktorých si nevyberáš“, neúspech a poníženie výzvou na pokoru, bolesť a utrpenie možnosťou pochopiť cenu obety, starnutie príležitosťou na strácanie egoizmu. Pocit šťastia nám vždy dáva motiváciu.

Je teda pravda, že je čím ďalej tým menej dôvodov na šťastie? Zhoršujú sa azda v priebehu histórie podmienky tak rapídne, že nás skľučujú oveľa viac ako ľudí v minulosti? Som síce len novodobý pamätník (niekoľko desaťročí), ale rada si pozriem historické dokumenty, sledujem diskusie, čítam svedectvá o minulosti a musím priznať, že ľudia

nemali viac dôvodov byť šťastní, skôr naopak. Zdá sa mi však, že náročnejšie prostredie a menej vonkajších šťastných okamihov na jednej strane, a pritom neutíchajúca vnútorná túžba po šťastí ich priviedla k hlbšiemu pohľadu na radosť a šťastie.

Podobne ako John Powell, prišli na to, že šťastie je o vnútornom nastavení, ktorého strojcom sme do veľkej miery sami. To nás napokon privedie k väčšej húževnatosti a aktivite, ale aj k väčšej slobode a odstupu od momentálnych úspechov i neúspechov. Hoci sa nám nepodarí úplne zbaviť svojich nálad a emócií (napokon to by ani nebolo dobré, lebo by život stratil svoju farbu), šťastie môžeme prežívať aj v základnom pritakaní životu, z radosti a vďačnosti, že žijeme, že sa môžeme rozhodovať, viesť dialóg, usmievať sa i hnevať. A najmä, že máme možnosť rásť a meniť sa, každým ránom môžeme začínať odznova byť lepšími

a vyspelejšími ako včera.

zdroj: pixabay.com

» Mária Raučinová, Fórum života