Deň, keď odišiel náš Otec

Bol druhý apríl 2005. Pápež Ján Pavol II. zomrel o 21:37 CEST (19:37 UTC), 46 dní pred svojimi 85. narodeninami vo svojom súkromnom apartmáne.

Svätý Ján Pavol II. , vlastným menom Karol Józef Wojtyła sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach pri Krakove. Bol poľský duchovný a 264. rímsky pápež, prvý netaliansky pápež od roku 1522 a najmladší od roku 1846.

Teológ, intelektuál, básnik, dramatik, profesionálny filozof vyškolený vo fenomenologickej tradícii, ktorá sa snažila pokresťančiť existencializmus; na druhej strane zbožný človek milujúci kultúru ľudového katolicizmu, kostoly, zázraky, púte, svätých, ruženec a Matku Božiu.

14. marca 2004 dĺžkou svojho pontifikátu predstihol pontifikát pápeža Leva XIII. a jeho pôsobenie vo funkcii pápeža sa stalo tretím najdlhším v histórii (po Piovi IX. a sv. Petrovi).

Pápež Ján Pavol II. zomrel po dlhom boji proti Parkinsonovej chorobe a ďalším chorobám v prvú sobotu po Veľkej noci, vo vigíliu slávnosti Božieho Milosrdenstva. Jeho posledné slová boli „Pozwólcie mi iść do domu Ojca“ (Nechajte ma ísť do domu Otca).

Ako najmladší zvolený pápež od čias pápeža Pia IX. (1846) začal Ján Pavol II. svoj pontifikát ako mimoriadne zdravý, relatívne mladý muž, ktorý na rozdiel od svojich predchodcov chodieval na túry, plával a lyžoval. Napriek tomu, po dvadsiatich piatich rokoch úradu, pokuse o atentát v roku 1981 a množstvu problémov s rakovinou, fyzické zdravie Jána Pavla upadalo. Mal nádor, ktorý mu odstránili z hrubého čreva v roku 1992, vykĺbené rameno v roku 1993, zlomenú stehennú kosť v roku 1994 a v roku 1996 mu vyoperovali slepé črevo.

Ortopedická operácia v roku 2001 potvrdila, že pápež Ján Pavol II. trpí na Parkinsonovu chorobu, o ktorej sa už dlhšiu dobu špekulovalo; Vatikán to potvrdil v roku 2003. Mal problémy súvisle povedať viac ako niekoľko viet a aj slabo počul. Takisto mal v pravom kolene bolestivú artritídu, ktorá sa mu vyvinula po výmene bedrového kĺbu, takže iba

zriedkavo chodil na verejnosti. Aj napriek tomu pokračoval vo svojich cestách

po celom svete. Tí, ktorí sa s ním stretli ku koncu života, potvrdili, že hoci bol po fyzickej stránke veľmi zničený, mentálne bol stále veľmi čulý. Pápež vždy hovoril, že jeho smrť by mala byť oslavovaná ako cesta k ďalšej etape jeho večného života. Množstvo svetových vedúcich predstaviteľov vyjadrilo svoju sústrasť a nechalo spustiť vlajky na pol žrde.

» red

www.pixabay.com